Metódy rozhodovania slúžia na posúdenie možností ďalšieho smerovania školy, na vyhodnotenie návrhov i alternatív a na dohodu o prioritách.
Uvedené metódy rozhodovania môžete využiť aj pri vyhodnotení a ďalšom spracovaní výsledkov sebareflexného dotazníka, keď si budete určovať, na čo, na ktorú oblasť rozvoja školy sa najskôr zamerať.
Metóda viacnásobnej voľby je jednou z efektívnych techník určovania priorít v tímoch, keď je potrebné spracovať väčší počet návrhov na riešenie konkrétneho problému alebo príležitosti (napríklad ten, ktorý vznikol s využitím sebareflexného dotazníka (pre celú školu, alebo pre jednotlivé oblasti inovačného rámca),brainstormingu, diskusie, informačného banku alebo inej metódy, zameranej na tvorbu možností alebo potrieb rozvoja).
Postup:
1. Prvá voľba: Každý člen označí (napr. pridelením bodu) v zozname možných návrhov všetky položky, ktoré považuje za dôležité pre riešenie danej témy. Každej položke pridelí jeden bod. Následne sa v každej položke vyznačí celkový počet získaných bodov, pridelený všetkými účastníkmi stretnutia. Vyberú sa položky, ktoré získali najvyšší počet volieb, pričom sa počet položiek zredukuje na polovicu pôvodného počtu (N/2).
2. Druhá voľba : Voľba sa opakuje a zoznam sa opäť zúži na polovinu.
3. Konečný zoznam: Možnosti, ktoré ostali po druhej voľbe, sa dôkladne prediskutujú v tíme, zvážia sa ich výhody, nevýhody a dopady (napr. metódou analýzy výhod a nevýhod)a následne sa konsenzom zvolí jeden návrh, prípadne dva prioritné návrhy. Tieto sa potom rozpracujú do čiastkových cieľov a do akčných plánov.
Príklad viacnásobnej voľby:
Techniku viacnásobnej voľby použilo 10 ľudí na určenie a výber najdôležitejších cieľov/priorít školy na nasledujúci rok z celkového počtu dvanástich cieľov (A-L).
Ciele |
Prvé kolo |
Druhé kolo |
Konečný zoznam priorít |
Prvá voľba: Ciele A, C, F, G, J a K získali najviac bodov a zoznam sa redukoval o polovicu. Druhá voľba Účastníci opäť volili najvhodnejšie varianty – akýkoľvek počet, len jeden bod pre každú voľbu. Konečný počet výberov sa opäť redukoval o polovicu.
Konečný zoznam Možnosti C, F a K boli po dvoch kolách výberu zvolené ako prioritné oblasti školy. Po dôkladnej diskusii bol za hlavnú prioritu ďalšieho roka zvolený cieľ F.
|
A |
7 |
5 |
|
|
B |
3 |
|
|
|
C |
8 |
7 |
X |
|
D |
2 |
|
|
|
E |
4 |
4 |
|
|
F |
6 |
9 |
X |
|
G |
7 |
2 |
|
|
H |
5 |
|
|
|
I |
3 |
|
|
|
J |
6 |
0 |
|
|
K |
8 |
6 |
X |
|
L |
2 |
|
|
Táto metóda sa používa pre vyhodnotenie návrhov podľa vopred určených hlavných kritérií a ich zoradenie podľa dôležitosti.
Postup:
1. Vytvorte alternatívne návrhy
o Na vytvorenie návrhov pre rozvoj využite vaše predstavy o želanej budúcnosti pre vašu školu – vašu víziu školy.
o Používajte otázky, ktoré vedú k tvorbe nápadov, napríklad: “Keby sme nemali žiadne obmedzenia zdrojov, čo by sme mohli urobiť?” alebo “Ak ponecháme bokom priestorové obmedzenia, aké by bolo najlepšie riešenie?”
o Zistite, ako riešili podobné situácie inde a použite tieto nápady na podporu tvorby inovatívnych možností rozvoja.
o Na návrhy pre rozvoj vašej školy môžete využiť kritériá v sebareflexnom dotazníku
o Intenzívne diskutujte o možných návrhoch s ostatnými.
2. Určite hlavné kritéria (dve až päť), ktoré má riešenie spĺňať a budete ich používať na vyhodnocovanie návrhov. Rozhodnite, či budú mať kritériá rovnakú váhu, alebo je niektoré z nich významnejšie (alebo menej významné) ako iné. Takýmto kritériám môžete priradiť dvojnásobnú (príp. polovičnú) váhu.
Príklad kritérií:
o miera strategického dopadu na postavenie a činnosť školy,
o prijateľnosť, akceptácia pre zúčastnené strany,
o náročnosť realizácie,
o čas,
o náklady,
o vplyv na súčasné ďalšie aktivity školy.
3. Keď ste vytvorili alternatívne riešenia a kritériá, vyhodnoťte všetky alternatívy podľa vytvorených kritérií pre rozhodovanie. Urobte si takúto prehľadnú tabuľku:
o Jasne uvediete tému/problém,
o Uveďte v poradí podľa dôležitosti kritéria, ktoré ste identifikovali pre vyhodnocovanie vašich alternatívnych riešení a prípadne aj ich váhu.
o Nakoniec pomocou stupnice od 1 do 5 určite stupeň, ako každý návrh/alternatíva spĺňa to – ktoré kritérium ( stupeň 1 znamená “nespĺňa”, stupeň 5 znamená “spĺňa kritérium veľmi dobre”) a vaše hodnotenie vpíšte do tabuľky.
Príklad rozhodovania podľa kritérií
Téma: Vyhodnotenie návrhov na upevnenie pravidiel správania v škole
Kritériá posudzovania |
|
A |
Malá časová náročnosť |
B |
Pozitívny vplyv na klímu školy |
C |
Jednoduchosť uskutočnenia, malá náročnosť na zručnosti manažéra |
Varianty riešenia |
Kritériá a pridelené body |
Vyhodnotenie |
Poradie |
||
A |
B |
C |
|||
1. Používať cielenú reč |
5 |
3 |
2 |
10 |
III.-IV. |
2. Používať oceňovanie v kolektíve |
3 |
5 |
5 |
13 |
I. |
3. Pracovať s osobnými plánmi rozvoja zamestnancov |
1 |
1 |
1 |
3 |
VI. |
4. Robiť osobné rozhovory so zamestnancami |
2 |
2 |
4 |
8 |
V. |
5. V konfliktných situáciách reflektovať proces v skupine |
4 |
3 |
3 |
10 |
III.-IV. |
6. Diskutovať o pravidlách a v prípade potreby ich inovovať |
3 |
4 |
4 |
11 |
II. |
4. Následne spočítaním bodov vyberte 1-2 návrhy, ktoré najviac spĺňajú dôležité kritériá. Potom si položte nasledujúce otázky:
o Ako efektívne tento návrh rieši problém?
o Môžem skombinovať tento návrh s iným, aby bol efektívnejší?
o Koľko bude implementácia tejto alternatívy stáť peňazí, času a ľudských zdrojov?
5. Vytvorte akčný plán na realizáciu vybranej alternatívy (čo, ako, kedy, kde, kto, zdroje, kritériá úspešnosti, monitorovanie, kontrola).
Analýza výhod a nevýhod sa používa na dôkladné premyslenie výsledných dvoch či troch alternatív alebo návrhov predtým, než sa urobí konečné rozhodnutie. Funguje na podobných princípoch ako de Bonov PMZ model
Popis
1. Z vašej diskusie vyberte jeden návrh, alternatívu, ktorá získala vysokú prioritu (môzete tiež použiť metódu hodnotenia podľa kritérií).
2. Na tabuľu pripevnite tri hárky papiera. Prvý hárok nazvite "Výhody" a druhý "Riziká", pričom ho priečnou stranou rozdelíte na dve poloviny. Na tretí hárok napíšte „Reformulácia návrhu“.
Výhody | Nevýhody |
Reformulácia |
3. Na prvom hárku za pomoci brainstormingu alebo post-it lístkov zozbierajte všetky možné výhody spojené s návrhom. Uvažujte aj o dôsledkoch na váš tím, školu a širšiu komunitu.
4. Na druhom hárku spíšte všetky možné nevýhody, riziká a možné negatívne dôsledky spojené s daným návrhom.
5. Potom do spodnej polovice druhého hárku napíšte názov “Spôsoby oslabenia nevýhod. ”Pre každú nevýhodu uvedenú v hornej polovici hárku prediskutujte možnosti oslabenia, zmenšenia nevýhod alebo zníženia rozsahu rizika.
6. Po dôkladnejšom pochopení nevýhod a rizík požiadajte o formuláciu nového návrhu, ktorý by zachoval výhody a súčasne obsahoval niektoré možnosti oslabenia nevýhod a zníženia rizika.
7. Opakujte rovnaký proces s druhým vybratým návrhom.
8. Po takomto dôkladnom zvážení prioritných návrhov urobte rozhodnutie o ďalšom postupe a spracujte ho do akčného plánu.
Pri novej úlohe či novom projekte majú členovia tímu často veľmi odlišnú úroveň priority alebo pocit zodpovednosti za úlohu či zadanie. Niektorí môžu úlohu považovať za veľmi dôležitú a sú ochotní venovať jej veľa času a energie. Iní ju môžu vnímať ako dôležitú, no vzhľadom na svoje ďalšie činnosti ju na svojom osobnom zozname priorít zaraďujú nižšie. Pre iných môže mať celkom malý význam a nízku úroveň priority.
Táto metóda vám umožní zviditeľniť a odsúhlasiť mieru zapojenia členov tímu do realizácie konkrétnej úlohy.
Metóda vytvárania realistickej úrovne priority nadväzuje na postupy Plánovania a zapojenia zainteresovaných strána na metóduMapa zainteresovaných ľudí.
Postup:
1. Každý člen tímu/pracovnej skupiny si nakreslí zvislú líniu, ktorá reprezentuje jeho/jej celkové pracovné požiadavky a priority.
2. Každý si na svojej línii vyznačí bod, kde danú úlohu tímu zaraďuje podľa priority.
3. Každý si napíše, koľko času je ochotný/schopný venovať práci pre danú úlohu v rozpätí jedného mesiaca.
4. Sumarizujte zaradenie priority úlohy a časové vymedzenie za celú skupinu. Pozrite sa na ich rozpätie (max-min) i na priemerné hodnoty.
5. Každý člen skupiny má možnosť vysvetliť svoje priority a časové vymedzenie.
6. Skupina sa dohodne na realistickom objeme času a energie, ktorú môže očakávať od tímu ako celku. Členovi s vyššou prioritu a časovým vymedzením môžu súhlasiť s vyšším podielom na úlohe.
Použitie tejto metódy redukuje potenciálne nedorozumenia a konflikty, vyplývajúce z pocitov ľútosti a nedocenenia na jednej strane a z pocitov viny na strane druhej.
Upravené podľa Halašová, D.: Riadenie, In: Piovarčiová, T. a kol.: Škola ako otvorená učiaca sa organizácia, NDS-ASK, 2008, 2012.