Ako môže tím zanietených ľudí, z ktorých každý jeden má IQ nad 120, mať kolektívne IQ 63?
Peter Senge, 1995
Podpora tímovej práce a tímového učenia na škole znamená:
Viesť a usmerňovať tím
Riadiť tímové procesy
Vytvárať priaznivé prostredie
Spoločne odsúhlasovať ciele a postupy
Aby členovia tímu efektívne spolupracovali, potrebujú poznať spoločné ciele a mať odsúhlasené spôsoby a pravidlá vzájomnej spolupráce. Na dosiahnutie tohto cieľa môžete urobiť nasledovné kroky:
1. Spoločne definovať víziu a smerovanie školy počas stretnutí zameraných na strategické plánovanie i rozvoj školy, prediskutovať existujúce rozdiely v názoroch a pracovať na dosiahnutí konsenzu.
2. Spolu definovať a objasniť role a zodpovednosti. Poskytnúť členom tímu príležitosti na samostatné sformulovanie zodpovedností a rolí tak, ako ich vidia, a dať príležitosti na objasnenie a odsúhlasenie rolí a vzájomných vzťahov.
3. Dohodnúť pravidlá spolupráce. Pri popisovaní miery spolupráce v tíme si môžeme predstaviť akési kontinuum, kde je na jednej strane voľná spolupráca jednotlivých pracovníkov školy a na strane druhej plne integrovaný tím, kde sú všetci členovia navzájom úzko poprepájaní a plne na sebe závislí. Každý tím si potrebuje dobre zvážiť mieru svojej spolupráce a vzájomného prepojenia. Kde potrebujeme úplnú vzájomnú previazanosť, o ktorých témach sa potrebujeme vyjadrovať, diskutovať a rozhodovať všetci? Ktoré činnosti môžeme vykonávať samostatne? O čom potrebujem informovať druhých? Príliš malé zapojenie, ale aj príliš veľké zapojenie môže mať dopad na tímové učenie na jednej strane a akcieschopnosť na strane druhej. V etape formovania tímu je preto potrebné dohodnúť optimálne pravidlá komunikácie a rozhodovania, ktoré umožnia efektívne učenie tímu a súčasne primeranú akcieschopnosť.
4. Požiadať pracovníkov, aby pravidelne vyhodnocovali efektívnosť fungovania tímu. Diskutovať možno silné a slabé stránky v oblastiach, ktoré sú dôležité pre fungovanie tímu, napr.:
- jasnosť účelu a smerovania (stratégia, ciele, dlhodobé a strednodobé plány),
- klíma podporujúca učenie,,
- zavádzanie zmien v jednotlivých oblastiach života školy,
- pracovné procesy,
- kvalita práce,
- komunikácia,
- riešenie problémov,
- rozhodovanie,
- riešenie konfliktov,
- spätná väzba.
5. Na základe takéhoto hodnotenie v tíme navrhnúť zlepšenia, prípadne dohodnúť kritériá efektívneho správania, prediskutovať ich a na záver ich odsúhlasiť.
6. Posilňovať vytváranie skupinovej identity.
7. Zviditeľňovať a spoločne oslavovať dosiahnuté výsledky tímu.
Oceňovať a podporovať členov tímu
Pre úspešnosť školy sú dôležití všetci členovia tímu bez ohľadu na ich pracovnú náplň, výšku platu či mieru pracovnej zodpovednosti. Aby sa všetci pracovníci cítili ocenení a užitoční, je potrebne vytvárať a podporovať prostredie, v ktorom je práci každého jednotlivca prisudzovaná náležitá dôležitosť. Vedenie školy pre to môže využiť nasledovné kroky:
Posilňovať medzitímovú spoluprácu
Ak pôsobí na škole viacero prirodzených tímov a skupín, je potrebné zlaďovať ich spoluprácu a vzájomné porozumenie vytváraním prostredia, v ktorom ľudia sledujú spoločné ciele a ktoré zamedzuje mysleniu "my proti nim“. Je tu možné využiť nasledovné postupy:
Rozvíjať tímové učenie
Tímové učenie je pre rozvoj školy veľmi dôležité, lebo tím sa stáva základnou učiacou sa jednotkou. Jednotlivci sa dokážu učiť, no žiadny jednotlivec nedokáže samostatne dosiahnuť, aby sa učil aj tím, v ktorom pôsobí – tak ako jednotlivý hráč v orchestri alebo športovom tíme nedokáže zabezpečiť súzvuk a zladený výkon celého súboru či tímu. Ak sa nedokáže učiť tím, nebude sa učiť ani škola ako celok.
Tímové učenie umožňuje vytvárať otvorenú myseľ potrebnú na to, aby sme odhalili nedostatky v spôsobe, akým v súčasnosti fungujeme. Tímové učenie rozvíja schopnosť skupín ľudí dívať sa na veci okolo seba zo širšej perspektívy, než akú poskytuje náš individuálny pohľad. Tímové učenie potrebuje nácvik, skúšanie a prax.
Bariéry tímového učenia P. Senge vo svojej knihe Piata disciplína (1995), ktorá je jednou zo základných príspevkov k téme učiacej sa organizácie, uvádza niektoré tendencie, ktoré pôsobia proti tímovému učeniu, alebo ho znemožňujú:
- Defenzívne obranné postoje– (nedá sa to, nemôžeme to zmeniť, už sme to skúšali) sú často v tíme hlboko zakorenené. Na ich odstránenie si potrebujú členovia tímu nielen uvedomiť ich existenciu, ale sa s nimi aj tvorivo vyrovnať, inak môžu významne brzdiť proces učenia tímu.
- Preferovanie vlastnej skúsenosti– (toto som skúsil a takto to dopadlo podľa mojich skúseností) zabraňuje učeniu tam, kde nemôžeme vidieť dôsledky svojich činov. Mnohé rozhodnutia v organizáciách majú systémové dôsledky, ktoré sa môžu prejaviť na iných miestach organizácie alebo až po istom čase. Často by sme boli schopní ovplyvniť a zmeniť veci, ktoré pre iných predstavujú problém, no neuvedomujeme si dôsledky svojho konania a riešení na iných. Pri hľadaní riešení súčasných problémov alebo príležitosti školy potrebujú tímy tvorivo hľadať a predvídať rôznorodé dôsledky, ktoré môžu mať tieto riešenia na iné oblasti činností v škole i v širšej komunite.
- Hľadanie vinníkov(vonkajších faktorov, ktoré sú príčinou problémov) ako protiklad k systémovému mysleniu, ktoré hovorí, že za našimi problémami, ktoré na nás doliehajú, sú často práve činy a rozhodnutia nás či našich predchodcov a že my aj tí druhí sme súčasťou jedného systému. Tímy potrebujú skúmať, čím ony samé alebo iné súčasti systému prispievajú k existencii problému.
- Zameranie sa na udalosti. Sme navyknutí vidieť život ako sériu udalostí, z ktorých každá má svoju príčinu. Toto zameranie na aktuálne novinky odvádza našu pozornosť od zmien prebiehajúcich v dlhšom časovom horizonte, ktoré sú za týmito udalosťami, znemožňujú postrehnúť tieto zmeny a analyzovať ich príčiny (viď podobenstvo o uvarenej žabe, ktorá nie je schopná postrehnúť pomalé zvyšovanie teploty vody, a tak si voľká v teplúčku, až sa uvarí).
- Mýtus súdržného tímu– neochota priznať si vlastnú nevedomosť, neochota k prejavom nesúhlasu, ponechávanie si výhrad pre seba a robenie rýchlych kompromisov, alebo naopak polarizácia názorov, ktorá bráni preskúmať podstatu rozdielnosti v názoroch, prehodnocovať svoje myslenie a učiť sa.
P. Senge (1995) uvádza dva základné postupy tímového učenia, ktoré sú podstatné pre tímové učenie sa a prispejú k tomu, že tímy ako celok vysoko prevyšujú inteligenciu a schopnosti jednotlivcov, ktoré ho tvoria. Oba základné postupy tímového učenia – dialóg a diskusia - sú založené na rozhovore, sú však navzájom veľmi odlišné a súčasne sa dopĺňajú. Aby mohli byť efektívne používané, potrebujú, tak ako ostatné zručnosti – nácvik a prax. Väčšina tímov nie je schopná ich rozlišovať a primerane využívať.
Dialóg (dia-logos, gr. – hľadanie významu, voľný tok myšlienok) - slobodné a tvorivé skúmanie zložitých tém (problémov aj príležitostí), pri ktorom voľne vyjadrujeme svoj názor, myšlienky, úvahy bez toho, aby sme ich obhajovali alebo presadzovali proti odporu druhých. Forma dialógu vyžaduje, aby členovia tímu aktívne počúvali, dokázali dať nabok svoje vlastné domnienky a vstúpili do procesu spoločného premýšľania, hľadania spoločného porozumenia a hlbšieho pochopenia témy, o ktorej sa hovorí. Ak niekto tvrdí, že „je to tak a tak“, dialóg sa zablokuje.
Dialóg umožňuje tímu:
Dialóg tak podporuje väčšiu otvorenosť myslenia, pozeranie sa na veci a javy v iných súvislostiach, ako aj učenie sa a skúmanie reality.
Pre vytvorenie dialógu je dôležité, aby sme sa aj napriek odlišnosti názorov vzájomne považovali za kolegov, priateľov, ktorí sa spolu snažia hlbšie pochopiť veci a získať jasnejší pohľad na ne. Je tiež dôležité, aby sme sa počas dialógu dokázali vzdať hierarchického uvažovania a správania, čo môže byť v školách aj v iných organizáciách niekedy problém. Ide o vytvorenie voľného toku myšlienok medzi členmi skupiny, čo umožňuje získať rozsiahlu predstavu o danom probléme tak, ako by to pre jednotlivca nebolo možné. Dialóg je divergujúci, nehľadá dohodu, ale širšie porozumenie problému.
Diskusia (v angličtine má rovnaký koreň ako precussion – náraz a concussion - otras) – označuje rozhovor, kde sa prednášajú, vyzdvihujú, analyzujú, obhajujú a kritizujú myšlienky a názory, z ktorých sa hľadá ten najlepší, aby sa na jeho základe prijalo potrebné rozhodnutie. Zmyslom diskusie je presadiť istý názor, aby ho prijala celá skupina – niekedy môžete kombinovať aj prvky názorov druhých tak, aby ste spoločne dospeli k optimálnemu rozhodnutiu, ktoré odolá vonkajšej aj vnútornej kritike. Diskusia je základom pre akcieschopnosť tímu.
Aby sa oba typy rozhovoru účinne využívali, je potrebné, aby boli vhodne usmerňované, moderované. Moderáciu dialógu aj diskusie môže robiť vedúci tímu alebo môže moderovať na každom stretnutí iný člen tímu. Ak chýba schopný moderátor, naše zvyčajné spôsoby myslenia nás budú ťahať k diskusii a vzďaľovať od dialógu. Preto je pri dialógu moderácia nevyhnutná, najmä v menej skúsených skupinách. Vyspelé tímy už väčšinou moderátora nepotrebujú.
Okrem tradičných školských tímov ako sú metodické združenia pre jednotlivé ročníky, metodické združenie školského klubu, predmetové komisie, tímy pre školské projekty, môžeme podľa aktuálnych potrieb vytvárať ďalšie pracovné tímy.
V práci škôl, ktoré sa vydali na cestu zmeny, sa osvedčilo fungovanie hlavne týchto tímov:
V tabuľke uvádzame niektoré názvy tímov a ich hlavné úlohy. Niektoré z nich fungovali celoročne, iné príležitostne podľa potrieb plnenia tímovej úlohy.
Druhy tímov |
Úlohy tímu |
Celoročné |
|
Vízia (tím pre rozvoj školy) |
Pripraviť proces tvorby vízie školy, zrealizovať ho a podporovať zavádzanie vízie do života školy. Pracuje ako poradný orgán riaditeľa školy – rozšírené vedenie. |
Pravidlá |
Pripraviť proces zavedenia pravidiel pre učiteľov a pre žiakov. Monitorovať a podporovať dodržiavanie pravidiel v praxi, v dennom živote školy. |
Kooperatívne riešenie konfliktov |
Spracovať podklady a pripraviť projekt kooperatívneho riešenia konfliktov v škole. Podporovať kooperatívne riešenie konfliktov v škole. |
Rozširovanie inovácií v komunite |
Preskúmať možnosti spolupráce s MVO, pripraviť plán spolupráce s MVO, MŠ a inými inštitúciami v komunite. |
Fundraisingový tím |
Zabezpečiť diverzikfiáciu príjmov školy, získať zdroje na aktivity školy. |
Oslavy učenia s rodičmi |
Pripraviť námety, programy pre oslavy učenia s rodičmi v triedach, viesť stretnutia na výmenu skúseností z ich realizácie. |
Klub Vysoko efektívneho učenia/ITV |
Vtiahnuť kolektív do problematiky Vysoko efektívneho učenia/ITV. Informovať kolektív o základných prvkoch efektívneho učenia, poskytovať konzultácie záujemcom o uplatňovanie metód vysoko efektívneho učenia/ ITV. Spracovať plán zavádzania prvkov ITV v každom ročníku a triede. Komunikovať a spolupracovať s odborným garantom programu Asociáciou S. Kovalikovej. |
Tím pre obohatené prostredie |
Zabezpečiť výzdobu spoločných priestorov, výtvarnú stránku školských akadémií, úpravu a aktualizáciu násteniek, monitoring príležitostí zapojenia sa do súťaží s témou skrášľovania školského prostredia, reagovanie na vhodné výzvy. |
Tím školské projekty |
Plánovať a efektívne prepájať realizáciu projektov v škole, koordinovať aktivity rôznorodých školských projektov (zelená škola, zdravá škola, šport pre všetkých, nadané deti...). |
Príležitostné |
|
Školské akadémie |
Pripraviť školské akadémie (napr. zimnú ,vianočnú, zorganizovať zapojenie detí do príprav niektorej akadémie, napr. koncoročnej). |
Tréning pedagógov pre zavádzanie pravidiel v triedach |
Pripraviť a realizovať vnútroškolské vzdelávania pedagógov v metodike vytvárania triednych pravidiel. |
Otvorené vyučovanie |
Organizačne a obsahovo pripraviť otvorené vyučovanie pre záujemcov z radov pedagógov, rodičov. Konzultovať prípravu učiteľov otvorených hodín, viesť spracovanie pozorovaní pri otvorenom vyučovaní. |
Tím zabezpečujúci kultúrne akcie a oslavy
|
Vytvoriť program a scenár mesačných narodeninových osláv detí školy, zabezpečiť výrobu darčekov pre deti, naplánovať a realizovať školské akadémie a zabezpečiť propagáciu, pozvánky a informovanosť pedagogického kolektívu o kultúrnych akciách regiónu. |
Členmi tímov sú okrem pedagógov aj záujemcovia z radov rodičov alebo aj žiaci.
Motiváciu k práci v tíme podporuje zostavovanie tímov pre úlohy, ktoré cítia pedagógovia ako osobne významné (potreba zlepšiť klímu v škole, naučiť sa kooperatívne riešiť konflikty s deťmi, rodičmi, mať spoločnú víziu úspešnej školy a pod.), alebo im poskytujú priestor na uplatnenie osobnostných kvalít.
Demotivačne na prácu tímov môže pôsobiť:
Upravené podľa Halašová, D.: Riadenie, In Piovarčiová, T. a kol.: Škola ako otvorená učiaca sa organizácia, NDS, ASK, 2008, 2011.
Zdroje
COVEY, S. 2006: 8. návyk, Od efektívnosti k výnimočnosti, Management press, Praha.
HALAŠOVÁ, D. : Riadenie, In PIOVARČIOVÁ, T. a kol 2008, 2011.: Škola ako otvorená učiaca sa organizácia, NDS, ASK.
MARUŠINCOVÁ, E. A KOL. 2001. Záverečná správa z pokusného overovania ITV, Bratislava: ŠPÚ.
EDLER,M.-BURGOYNE,J.-BOYDELL,T. 1999. The Learning Company. A strategy for sustainable Development,. In MCGraw-Hill Book Company.
PRUŽINSKÁ, J. 1998. Tvorba a rozvoj tímov . In: Bednařík, A. a kol:. Čítanka pre neziskové organizácie, Bratislava: PDCS. s. 33.-51.
PIOVARČIOVÁ, T. a kol. 2008: Otvorená škola ako učiaca sa organizácia, Nadácia pre deti Slovenska.
SENGE, P. 1995: Piata disciplína manžmentu, Open Windows, Bratislava.
SENGE, P., KLEINERr,A, ROSS, R., SMITH, B., ROBERTS, Ch. 1994. The Fifth Discipline Fieldbook. Strategies and Tools for Buildng a Learning oganization. s. 302
ŠULEŘ, O. 1995, 1997. Manažerské techniky I, II. Rubico. Olomouc.
TICHÁ, I. 2005. Učící sa organizace. Praha: Alfa Publishing.