Terminologický slovník
Aplikačné úlohy– úlohy, ktorými si žiak po priamom výklade učiteľa alebo objavnej činnosti osvojuje a precvičuje kľúčové učivo. Vytvorené sú na základe Gardnerovej teórie viacnásobnej inteligencie pre žiakov podľa ich preferovanej inteligencie, a to - jazykovej,, logicko-matematickej, akustickej, telesne-pohybovej, priestorovej, prírodnej, či intraper-sonálnej alebo interpersonálnej inteligencie. Časť úloh (1-2) je povinných a zabezpečuje, že žiak splní stanovené ciele (napr. sú zamerané na rozvoj jazykovej inteligencie, keď sa integruje SJ s nejakým predmetom) a rozvíja si tak všetky inteligencie (inak by si mohol stále vyberať úlohy zamerané napr. len na priestorovú inteligenciu). Ďalšie úlohy sú výberové a žiak si môže vybrať podľa svojho záujmu. Väčšinou si vyberá aj spôsob práce (čo závisí aj od charakteru úlohy), či bude pracovať v skupine alebo individuálne (príklady aplikačných úloh je možné nájsť v prílohách k časti kurikulum). Pre efektivitu tvorby aplikačných úloh je vhodné absolvovať tréning ASK zameraný na túto problematiku.
Akčný výskum – druh empirického pedagogického výskumu. Jeho cieľom je riešiť konkrétny problém pedagogickej praxe. Jeho účelom je priamo ovplyvňovať či zlepšovať určitú časť vzdelávacej praxe, rieši aktuálne problémy vzdelávacej inštitúcie. V akčnom výskume sa často uplatňujú intervenčné stratégie, navrhujú sa odporúčania, ktoré sa následne realizujú s priebežným sledovaním efektov zmien. Často ho uplatňujú učitelia, pracovníci manažmentu škôl aj v spolupráci s výskumníkmi. Je nástrojom na zlepšovanie vlastnej pedagogickej praxe učiteľa. Okrem výskumných metód využíva najmä zdravý rozum a intuíciu. Prebieha v štyroch fázach: plánovanie, vlastná činnosť, pozorovanie, analýza a reflexia. Dôležitá je tiež priebežná reflexia, sebareflexia.
Aktivita vtiahnutia– nástroj na vytváranie skupinovej spolupatričnosti. „Roztápa ľady“, slúži na naladenie skupiny na spoločnú prácu, prehlbuje vzájomné poznanie členov skupiny. Môže byť tematicky zosúladená s preberaným učivom, so skupinovými úlohami.
Bloomova taxonómia poznávacích cieľov(kognitívnych cieľov) – obsahuje hierarchicky usporiadaný systém poznávacích cieľov podľa úrovní myslenia, ktoré je u žiaka potrebné rozvíjať, a to od úrovne znalosti a vedomosti, pochopenie, cez aplikáciu, analýzu, hodnotenie, po syntézu (ako sa upravene používa vo Vysoko efektívnom učení/ITV). Začína najmenej náročnými procesmi na myslenie (jednoduché pamäťové zvládnutie) a končí procesmi najnáročnejšími, ktoré rozvíjajú tvorivosť žiaka. Učitelia ju spolu s Gardnerovou teóriou používajú pri tvorbe aplikačných úloh. Ako pomôcka im slúži tzv. diagram tvorby aplikačných úloh. Správne používanie diagramu zaručuje osvojovanie učiva nielen na najnižších úrovniach (poznatok, pochopenie), ale najmä na vyšších (aplikácia, analýza, hodnotenie, syntéza). Používanie Bloomovej taxonómie je typické pre vyššie úrovne zavádzania Vysoko efektívneho učenia/ITV.
Pôvodná Bloomova taxonómia bola revidovaná v roku 2001, došlo k trom zmenám: zavádza novú dimenziu (procesy, poznatky s podkategóriami - faktické, konceptuálne, procedurálne a metakognitívne poznatky), presunuli sa dve posledné úrovne taxonómie a pôvodné názvy boli preformulované ako činnostné slovesá – zapamätať si, porozumieť, aplikovať, analyzovať, hodnotiť, tvoriť.
Bloková výučba – blokové vyučovanie určitého predmetu, tematickej oblasti, v časovom bloku dlhšom než je zvyčajná základná časová organizačná jednotka vyučovania - 90 minútový vyučovací blok, školský poldeň, deň, týždeň.
Celoročná téma (CT)– predstavuje akýsi scenár hry, obsahovo-organizačnú štruktúru, ktorú učitelia plánujú, pripravujú, riadia a uskutočňujú spolu s deťmi počas roka. Deti sa stávajú výskumníkmi, objaviteľmi, hľadačmi pokladov a pod. CT umožňuje ucelené spoznávanie sveta v súvislostiach. Je typickým znakom modelu Vysoko efektívneho učenia/ITV. Predstavuje prepojenie učiva rôznych učebných predmetov, prípadne jedného predmetu na základe spoločnej nosnej idey. CT s náležitosťami obsahuje hlavnú myšlienku, organizujúci aspekt, opodstatnenosť pre učenie. Štruktúra pozostáva z mesačných alebo dvojmesačných podtém, týždenných alebo dvojtýždenných tematických častí a sformulovaného kľúčového učiva pre jednotlivé časti.
Celoživotné pravidlá– fungujú ako normy života triedy, ktoré sú akceptované všetkými členmi skupiny, triedy, školy, komunity, pretože sú výsledkom ich vzájomnej dohody a všetci sa spolupodieľali na ich vytváraní. V triede Vysoko efektívneho učenia/ITV sa zavádza obvykle päť pravidiel – aktívne počúvanie, úcta (nevysmievanie sa), pravdivosť, dôvera, osobný najlepší výkon. Pre ich fungovanie je dôležitý proces upevňovania pravidiel, dôslednosť a jednotnosť pedagógov a rodičov.
Celoškolská mikrokomunita– mikrokomunita v škole (školské spoločenstvo) je odrazom fungujúcej makrokomunity v spoločnosti. Budovanie mikrokomunity napĺňa tieto ciele: poskytuje žiakom každodennú skúsenosť občianstva, každodennú možnosť aplikácie základných životných zručností, príležitosti objaviť osobné záujmy a prejaviť talenty, rozvíja pocit spolupatričnosti, je možnosťou učiť sa narábať s peniazmi, učiť sa stratégie prežitia v spoločnosti.
Cieľje ideálna predstava, projekcia orientovaná do budúcnosti, želaný výsledok nejakého konania.
Výchovné ciele sú ideálne predstavy o osobnosti, ktorá dokáže dobre zvládnuť určité úlohy, alebo ideálne predstavy o jednotlivých osobnostných vlastnostiach, ktoré sú predpokladom dobrého zvládnutia týchto úloh. Ciele sú súčasťou normatívnej kultúry nejakej skupiny a platia pre každého jej člena (E. Kratochvílová, 2003).
„Novochápané ciele vo vzdelávaní v RVP ZV dôsledne vychádzajú z Bielej knihy a v nej zmieňovaných, v zahraničí všeobecne uznávaných, 4 pilierov, teda základných cieľov vzdelávania pre 21. storočie, ktorým má škola venovať rovnakú pozornosť: učiť sa poznávať, učiť sa konať, učiť sa žiť spoločne a učiť sa byť (Delors 1996).“(Spilková, V.)
Cielená reč– pojem definovaný Pat Belvelovou v modeli Vysoko efektívne učenie/ITV. Ide o nehodnotiace verbálne pomenovanie správania žiakov. Postupom času cielená reč pomáha deťom pochopiť, ako sa celoživotné pravidlá a životné zručnosti prejavujú (čo je počuť a vidieť), keď sa uplatňujú a akú podobu majú v skutočnom živote. Cielená reč sa používa vo vhodných pedagogických momentoch v celom vyučovacom procese.
Činnostné učenie – základným princípom činnostného učenia je prebudenie záujmu žiakov a získavanie nových poznatkov názorným spôsobom, vlastnou činnosťou, skúsenosťou a prostredníctvom zážitku. Činnostné učenie je založené na metóde objavovania. Postupuje sa od zážitkov žiakov k faktom a teórii. Žiaci sami tvorivou činnosťou alebo na základe krokov odporúčaných učiteľom objavujú princípy a zákonitosti pozorovaných javov. Získavajú praktické skúsenosti, ktoré im približujú význam daného poznatku alebo zručnosti, čo podporuje efektívne učenie sa a zvyšuje ich školskú úspešnosť.
Definícia učenia– nová definícia učenia použitá v modeli Vysoko efektívneho učenia/ITV vychádza z výskumov mozgu za posledných dvadsať rokov. Leslie Hart učenie definuje ako dvojstupňový proces. Prvý stupeň je nachádzaním zmysluplných vzorov v chaose skutočného sveta a tiež porozumením nájdených vzorov a ich vlastností. Druhý stupeň je vytváraním užitočných programov na aplikáciu pochopených vzorov. Programy sú osvojené najskôr na úrovni krátkodobej pamäti, používaním nastáva ich presun do dlhodobej pamäti. Ďalší vedci, ktorí skúmajú mozog, ako je napr. Carl Perkins, používajú inú slovnú zásobu, ale poukazujú na rovnaké funkcionálne procesy.
Dialóg– rozhovor v skupine (dia-logos- gr. – cez-slová, hľadanie významu, voľný tok myšlienok). Pri dialógu dochádza k slobodnému a tvorivému skúmaniu zložitých tém, problémov, príležitostí, pričom aktéri voľne vyjadrujú svoj názor, myšlienky, úvahy bez toho, aby ich obhajovali alebo presadzovali proti odporu druhých. Dialóg poskytuje príležitosť na rozvíjanie sociálnych a osobných kompetencií. Forma dialógu vyžaduje, aby členovia tímu aktívne počúvali, dokázali dať nabok svoje vlastné domnienky a vstúpili do procesu spoločného premýšľania, hľadania spoločného porozumenia a hlbšieho pochopenia témy, o ktorej sa hovorí. Vhodné je, keď rozhovor v skupine usmerňuje facilitátor.
Diskusia(v angličtine má rovnaký koreň ako precussion – náraz a concussion - otras) – označuje rozhovor, kde sa prednášajú, vyzdvihujú, analyzujú, obhajujú a kritizujú myšlienky a názory, z ktorých sa hľadá ten najlepší, aby sa na jeho základe prijalo potrebné rozhodnutie. V diskusiách ide o nájdenie vhodného riešenia úlohy, problému, presadením najlepšieho názoru, myšlienky. Pritom je možné akceptovanie iného názoru, jeho podpornej časti.Ide o to, aby sa dospelo k optimálnemu rozhodnutiu, ktoré obstojí proti vonkajšej aj vnútornej kritike. Diskusia je základom pre akcieschopnosť tímu. Diskusia si od všetkých zúčastnených vyžaduje istú sumu vedomostí, vzťahujúce sa k riešenému problému. Je to funkčná metóda širšieho významu. Tiež je vhodné, aby jej priebeh usmerňoval facilitátor.
Edukácia – pojem „edukácia“, angl. education – 1. výchova, 2. vzdelanie (Šaturová – Seppová, 1993). V dokumentoch EÚ sa pojem edukácia chápe vo význame výchovy a vzdelávania, v niektorých prípadoch je zodpovedajúcim prekladom edukácie „učenie sa“. Pri prekladoch európskych dokumentov sa stretávame aj s prekladom v tvare vzdelávanie/učenie (sa).
Efektívne vzdelávanie– komplexný pojem vyjadrujúci, podľa akých podmienok vedú určité vstupy vzdelávacích procesov k určitým „výstupom“, výsledkom. „Vstupy“ predstavujú faktory dané charakteristikami subjektov a obsahu vzdelávania, podmienky tvoria charakteristiky procesu výučby a „výstupy“ sú vzdelávacie výsledky a efekty vzdelávania. Meranie a vyhodnocovanie efektívnosti vzdelávania v praxi je zložité, i keď výskum v tejto oblasti sa intenzívne rozvíja (zdroj Pedagogická evaluácia Lit.: Kulič, V.: Některá kritéria efektivity učení a vyučování a metody jejího zišťování. Pedagogika, 30,1980 ,č.6, s. 677 – 698; Prucha, J.: Pedagogická evaluace. Brno, Masarykova univerzita 1966).
Emocionálne "zmrznutie" a "uvoľnenie"– pojmy používané v modeli Vysoko efektívne učenie/ITV na vysvetlenie stavu mozgu žiakov. "Emocionálne zmrznutie" nastáva, keď emócie zohrávajú hlavnú úlohu (najčastejší výsledok pocitu ohrozenia) a proces vyššieho učenia je pozastavený. "Uvoľnenie" opisuje kvalitu emocionálneho pokoja alebo „uvoľnenej pripravenosti" učiť sa, počas ktorej sa v mozgovej kôre znovu spustí proces vyššieho učenia.
Emócie ako brána k učeniu– jedna zo základných téz Vysoko efektívneho učenia/ITV. Od prijatia teórie Dr. Paula MacLeana o trojjedinnosti mozgu v roku 1950 veda prináša nové a nové objavy o úlohe emócií v celkovom mentálnom procese. Nedávny výskum Candace Perta o úlohe peptidov a steroidov podstatne rozširuje naše chápanie „informatívnych substancií", ktoré sú produkované a prijímané v celom tele a mozgu. Fungovanie týchto neurotransmiterov v mozgu vytvára komplexný pohľad na emócie a ich primárnu úlohu vo vyučovacom prostredí.
Emocionálne vyrovnané prostredie– je utvárané v prvom rade učiteľmi, ktorí nechávajú svoje vlastné problémy za dverami, či už sú osobné alebo pracovné. Učitelia sú pokojní a dôslední pri riadení triedy, nie sú zaujatí proti žiakom a primerane vyvodzujú dôsledky z ich správania.
Energizéry a harmonizéry– krátko trvajúce pohybové aktivity (1-7 min.) prispievajúce k psychohygiene, prevencii proti únave a preťaženiu žiakov. V priebehu vyučovacieho bloku, hodiny, učiteľ pružne reaguje na vzniknutú situáciu v triede, sleduje dynamiku a energiu v skupinách. Učiteľ ich zaraďuje do vyučovania podľa svojho uváženia s cieľom predísť únave detí, načerpať energiu (energizér) alebo s cieľom upokojenia a zharmonizovania po aktivite, vzrušujúcej činnosti (harmonizér). Námety energizérov a harmonizérov obvykle tematicky súvisia s učivom. Takýto cielený pohyb, súvisiaci s učením, podporuje jeho efektívnosť.
Evalvácia(evaluation - vyhodnocovanie, vyhodnotenie) je proces alebo výsledok objektívneho posudzovania kvality efektívnosti cieľových programov, výsledkov, prostriedkov, podmienok, kontextov a iných aspektov rôznych systémov vzdelávania v školstve, osvete a v ostatných organizačných štruktúrach výučby i mimovýučbovej výchovy (Švec, Š.: Základné pojmy v pedagogike a andragogike. Bratislava, Iris 1995. ISBN 80-88778-15-8, s. 193).
Exkurzia– metodická forma výučby spojená spravidla s prehliadkou nejakého podniku, ústavu, kultúrnej ustanovizne alebo prírodného výtvoru. Patrí medzi nástroje prepájania učenia so životom, zabezpečenie zmysluplnosti učenia, požiadavky na efektívne učenie - „byť pri tom“. Efektívne je zaradenie exkurzie pred začatím tematického projektu na získanie spoločnej východiskovej skúsenosti a prebudenie záujmu žiakov.
Gardnerova teória viacnásobnej (mnohopočetnej) inteligencie– formulovaná Howardom Gardnerom. Podľa nej má každý človek vrodených najmenej 8 typov inteligencií viac alebo menej rozvinutých. V aplikácii na proces učenia (sa) to znamená, že učiteľ na základe tejto teórie tvorí aplikačné úlohy na osvojenie, precvičenie a upevnenie učiva pre všetky typy inteligencie, čo významne napomáha efektívnosti procesu učenia a výberu najvhodnejšieho spôsobu učenia sa pre všetkých učiacich sa.
Hodnotenie– zisťovanie, porovnávanie, posudzovanie hodnôt určitého javu objektívnej reality na základe jeho vlastností, prejavov správania podľa vopred stanovených noriem. V pedagogike sa tento termín najčastejšie vzťahuje na hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov. V tejto súvislosti hovoríme o diagnostickom, formatívnom a sumatívnom hodnotení. V súvislosti s hodnotením sa hovorí aj o hodnotení vzdelávacieho procesu, učebníc, programov výchovy a vzdelávania atď.
Hodnotenie prostredníctvom aplikačných úloh– dve hlavné stavebné jednotky kurikula Vysoko efektívneho učenia/ITV – kľúčové učivo a aplikačné úlohy - sú zároveň aj hodnotiacimi prostriedkami. Kľúčové učivo predstavuje obsah učiva, ktorý žiaci majú zvládnuť, aplikačné úlohy poskytujú žiakom príležitosť vyskúšať si to, čo sa naučili, v podmienkach skutočného života. Úlohy majú byť realizované správne, súhrnne a tvorivo.
Individualizácia cieľov – snaha o dosahovanie cieľov u každého žiaka na úrovni osobného maxima (na úrovni jeho individuálnych možností, ktoré sú reálne dosiahnuteľné), s ohľadom na možnosť výberu spôsobu učenia sa.
Inovácie vo vzdelávanípredstavujú nové pedagogické koncepcie a praktické opatrenia, ktoré sú zamerané najmä na obsah a organizáciu škôl, vzdelávanie, hodnotenie žiakov, klímu školy priaznivú smerom k žiakom a k verejnosti, vrátane uplatňovania nových technológií vo vzdelávaní. Rôzne inovácie realizujú štandardné – klasické školy aj alternatívne školy (Průcha-Walterová-Mareš, 2003, s. 85). Inovácie kurikula ako súčasť pedagogických inovácií sa vo Vysoko efektívnom učení/ITV realizujú prostredníctvom integrácie predmetov do vyučovacieho bloku, projektu a celoročnej témy.
Integrácia poznatkov – nachádzanie súvislostí medzi učebnými obsahmi jednotlivých predmetov za účelom prepájania príbuzných predmetov (spoločenskovedné, prírodovedné) alebo viacerých rôznych predmetov v rámci školského projektu. Ide o prepájanie teoretických poznatkov a praktických činností týkajúcich sa jednej témy, ktorá je spoločná viacerým predmetom alebo vedným disciplínam. Cieľom je poskytovať žiakom komplexné informácie v určitej oblasti vo vzájomných súvislostiach. V školskom vzdelávacom programe poskytujú možnosti pre integráciu jednotlivé prierezové témy.
V pedagogickej praxi našich škôl sa zabezpečuje integrácia najčastejšie prostredníctvom projektovej metódy vyučovania, Vysoko efektívnym vyučovaním/Integrovaným tematickým vyučovaním, vyučovaním podľa daltonského plánu, uplatňovaním problémovej metódy vyučovania. Projektová metóda sa používa aj v mimovyučovacej a záujmovej činnosti.
Inteligencia ako funkcia skúsenosti– jedna z oblastí výsledkov výskumov mozgu, na ktorých je Vysoko efektívne učenie/ITV založené. Jedna zo základných téz tohto modelu. Výsledok skúmania biológie učenia, ktorý dokumentuje, že priama skúsenosť ako druh vstupných údajov najviac aktivuje mozog a zanecháva najsilnejšie stopy v dlhodobej pamäti.
Interaktívne vyučovanie – predstavuje moderný a efektívny spôsob výučby. Založené je na pedagogickej interakcii – vzájomnom pôsobení subjektov vzdelávania – učiteľa i žiaka (ide o interakciu buď učiteľa – žiaka, učiteľa – žiakov, žiaka – učiteľa alebo žiaka – žiaka). Vzhľadom na vysokú mieru aktivity žiakov pozitívne ovplyvňuje výkonnosť žiakov.
Kaganove aktivity (Kagan and Kagan)– učebné štruktúry pre kooperatívne učenie od amerických autorov, napr. zdieľanie v pároch, štyri rohy, postavme sa na čiaru, dajme hlavy dohromady, kolotoč, nájdi niekoho, kto vie... a pod.
Kmeňové učivo (core subject-matter) – označuje podstatné prvky, invariantnú súčasť vzdelávacích programov (Průcha, J. – Walterová, E. – Mareš, J: Pedagogický slovník, Praha: Portál 2003). Vyjadruje obsahové jadro základného vzdelania, jeho podstatné prvky, ktoré sú predmetom vzdelávania všetkých žiakov absolvujúcich povinnú školskú dochádzku; zahŕňa kľúčové okruhy poznatkov, s nimi spojené činnosti a aplikácie do praxe; je záväznou súčasťou vzdelávacích programov, zabezpečuje porovnateľnosť, priestupnosť a nadväznosť vzdelávania v základnom a strednom školstve (podľa dokumentu: Standard základního vzdělávání (1995) in: Průcha, J. – Walterová, E. – Mareš, J: Pedagogický slovník, Praha: Portál 2003).
Komunikačný plán– dokument opisujúci spôsob práce s informáciami v škole. Zahŕňa cieľové skupiny komunikácie (kolektív zamestnancov školy, rodičia, žiaci, samospráva, ...), typy informácií, kanály, spôsoby komunikácie (elektronická, tlačená komunikácia, druhy porád, semináre, stretnutia pracovných tímov, stretnutia s rodičmi, druhy komunikácie s rodičmi a iné), zodpovednosti pri poskytovaní organizačných aj odborných informácií, spôsoby hodnotenia komunikačného plánu.
Kľúčové kompetencie (spôsobilosti) – sú definované ako „...prenosný a multifunkčný, univerzálne použiteľný súbor vedomostí, zručností, postojov a hodnôt (musia byť použiteľné v rôznych kontextoch a situáciách), ktoré potrebuje každý jednotlivec pre svoje osobné naplnenie a rozvoj, pre zapojenie sa do spoločnosti a úspešnú zamestnanosť“ (2003). Osvojenie si kľúčových kompetencií vedie nielen k tomu, že jedinec je schopný špecificky a pružne uplatňovať to, čo sa naučil, ale je navyše schopný:
· meniť podľa svojich potrieb to, čo sa naučil,
· integrovať do tohto systému nové alternatívy správania,
· vyberať z viacerých alternatív tak, aby sa správal vhodne,
· novonadobudnuté schopnosti spájať so svojimi ďalšími schopnosťami,
· rozširovať repertoár svojho správania vytvorením vlastnej synergie, teda dospievať k ďalším alternatívam správania spájaním aktuálnych schopností s novonadobudnutými schopnosťami (bližšie Belz a Siegrist, 2001).
Kľúčové kompetencie– európsky referenčný rámec – v decembri 2006 vydal Európsky parlament a Rada Európskej únie odporúčanie o kľúčových schopnostiach (spôsobilostiach) pre celoživotné učenie v Úradnom vestníku EÚ (18. 12. 2006, 2006/962/ES), kde pre členské štáty odporúča ako európsky referenčný rámec nasledujúce kompetencie:
1. komunikácia v materinskom jazyku,
2. komunikácia v cudzom jazyku,
3. matematická schopnosť a základné schopnosti v oblasti vedy a technológií,
4. schopnosť práce s digitálnymi technológiami,
5. schopnosť učiť sa,
6. sociálne a občianske spôsobilosti,
7. zmysel pre iniciatívu a podnikavosť,
8. kultúrne povedomie a vyjadrenie.
Kompetencie (spôsobilosti) – v posledných rokoch sa začína zdôrazňovať tvorba kurikula založeného na kompetenciách (competence-based curriculum). Kompetencia je tu vo všeobecnosti chápaná ako spôsobilosť vykonávať určitú činnosť, spôsobilosť vykonávať určité povolanie, profesiu. V každej kompetencii je možné spoznať jej kognitívnu a konatívno - afektívnu časť.
Komunita1– rozhovor alebo iná činnosť v kruhovom zoskupení, najčastejšie na začiatku vyučovania (ranná komunita). Cieľom je preladiť žiaka na vyučovanie, vtiahnuť ho do činnosti, umožniť mu vyjadriť svoje pocity a názory. Z dlhodobého hľadiska je komunita dôležitým nástrojom pozitívneho riadenia triedy, miestom na zavádzanie a upevňovanie pravidiel života triedy, rozvíjanie sociálnych zručností a vytvárania spoločenstva triedy (spolupatričnosti). Ide o nástroj vytvárania takej kvality medziľudských vzťahov v skupine osôb, ktorá napomáha dosahovať najlepší výkon. Komunita rozvíja komunikačné zručnosti a kritické myslenie, podporuje vytváranie vzťahov v skupine, triede. V rôznych fázach vyučovacieho procesu sa uplatňuje ako motivačná (prechádza do učenia v kruhu), hodnotiaca, reflexívna (dávanie spätnej väzby, uskutočňovanie reflexie) alebo relaxačná. Každá komunita by mala obsahovať reflexiu, sebareflexiu a oceňovanie.
Komunita2- spoločenstvo ľudí, žijúcich v konkrétnej geografickej oblasti, vzájomne prepojených sociálnymi, spoločenskými, ekonomickými väzbami.
Kooperatívne učenie– hlavnou vyučovacou stratégiou Vysoko efektívneho učenia/ITV je spolupráca. Žiaci často pracujú pri riešení zložitejších úloh v skupinách. V skupine sa prejavujú rôzne sociálne roly. Organizačné role (vedúci, pomôckár, podporovateľ, hovorca, sledovateľ času a pod.) sa striedajú. Menia sa aj druhy skupín v závislosti od druhu úlohy, projektu, výberu žiakov. Fungujú aj dlhodobejšie skupiny, tzv. kmene alebo domovské skupiny, ktoré podporujú najmä pocit spolupatričnosti, akceptáciu a sebaakceptáciu dieťaťa (pozri bližšie Kovaliková, S. , Olsenová,K., 1996 a Gibss, J., 1987).
Koučing– jeden z najefektívnejších nástrojov odborného a osobnostného rozvoja pedagógov. Súčasťou koučovania môže byť - a veľmi často je - pozorovanie pedagóga pri priamej práci v triede. Cieľom koučingu je posilňovať vhodné postupy, techniky, správanie a spoločne s koučovaným identifikovať individuálne problémy, ťažkosti, príležitosti a spolu hľadať cesty na ich riešenie. Koučovací proces zahŕňa prípravu, rozhovor a dohodu o cieľoch pozorovania, samotné pozorovanie a následný rozhovor kouča s koučovaným. Na rozdiel od hospitácie koučing predstavuje veľmi príjemný a prínosný proces učenia. Koučing môžu v škole vykonávať trénovaní pedagógovia navzájom (peer koučing) alebo externí odborníci, kouči.
Kultúra školy– podľa Terrenca Deala je to „spôsob, akým to tu funguje" v oblasti spoločenskej i osobnej, v triede i v rámci celej školy. Zahŕňa systém riadenia, organizáciu učenia, organizačnú štruktúru, rituály, symboly, históriu. Vypovedá o hodnotách školy, pracovnom prostredí, o správaní pedagógov, žiakov i vzťahoch medzi nimi. Kultúra školy obsahuje explicitnú a implicitnú vrstvu, viditeľnú aj tú neviditeľnú, o ktorej sa len domýšľame na základe vonkajších prejavov.
Kurikulum – obsah „každej skúsenosti, ktorú žiaci získavajú v škole a v činnostiach vzťahujúcich sa ku škole, jej plánovanie a hodnotenie“ (Průcha, Walterová a Mareš, 2001, s. 110). Formálne kurikulum predstavuje ciele, učivo, organizačné formy a prostriedky, učebné plány a osnovy. Neformálne kurikulum môžeme charakterizovať ako aktivity a skúsenosti žiakov v mimotriednych a mimoškolských činnostiach (Průcha, 2000). Nedocenené v školskej praxi (ale aj v teórii) je skryté kurikulum (implicitné kurikulum), ktoré odráža skúsenosti získané v rámci sociálnej interakcie, pôsobenie sociálnej klímy školy, vplyv mimoškolskej výchovy a vzdelávania. Významne ovplyvňuje osobné a sociálne kompetencie žiakov a tým aj ich celkovú školskú úspešnosť. Podporovať školskú úspešnosť žiakov nie je možné bez budovania ich sebahodnotenia a sociálneho rozvoja. Skutočné učenie (sa) nevnímame ako pasívnu aktivitu počúvania odovzdávaných informácií, ale tvorivý proces, sociálny jav.
Kurikulum skryté, implicitné – skryté (implicitné) kurikulum odráža skúsenosti žiakov, ktoré nie sú súčasťou formálneho či neformálneho kurikula. Vzniká najmä v rámci sociálnej interakcie žiakov v triede, v škole (vzťahy žiak-žiak, učiteľ-žiak), je odrazom sociálnej klímy školy a vplyvov mimoškolskej výchovy a vzdelávania. Ako dokazujú výskumy (Gibbs, J., 1994, s. 4), kvalita implicitného kurikula je jedným z prostriedkov, ktorý výrazne ovplyvňuje školskú úspešnosť žiakov a pomáha pri rozvíjaní ich osobných a sociálnych spôsobilostí.
Metódy, vyučovacie metódy „... vyučovacia metóda je cesta, spôsob ako dosiahnuť stanovený cieľ. Je to realizovaná interakcia učiteľ – žiak. Ide o vzájomnú spoluprácu, v ktorej učiteľ akceptuje individuálne, psychologické, sociálne a somatické nastavenie žiaka. Žiak na základe svojho slobodného výberu sa so stanoveným cieľom vyučovania stotožňuje. Keďže je do procesu výučby aktívne zapojený, získava oveľa viac informácií, poznatkov a schopností.“(Kalhoust, Obst a kol.: Školní didaktika, 2002, s. 311).
Minimálny program pedagóga školy– predstavuje dokument, ktorý definuje minimálny obsah a rozsah požiadaviek očakávaných od pedagóga počas školského roka. Školy si môžu participatívne spracovať tento súbor požiadaviek na základe vízie školy, podkladov z postupnosti zavádzania vysoko efektívneho učenia v triede, súboru požadovaných kompetencií a na základe aktuálnej situácie v pedagogickom zbore.
Modality učenia– štyri základné senzorické kanály (cesty) na vnímanie okolitého sveta a osvojovanie si poznatkov o ňom: zrak, sluch, pohyb, dotyk. Tieto poznatky sa používajú na tvorbu aplikačných úloh na 1. stupni zavádzania programu Vysoko efektívneho učenia/ITV. Učiteľ vytvorí aspoň štyri úlohy na precvičenie učiva, ktoré zohľadňujú tieto špecifiká vnímania (napr. úloha na písanie, kreslenie, tvorba modelu, dramatizáciu).
Mozgovosúhlasné zložky– podmienky efektívneho učenia
· Neprítomnosť ohrozenia a podporujúce prostrediecharakterizuje vytváranie pozitívnej sociálnej klímy ako nevyhnutnej podmienky pre efektívne učenie.
· Obohatené prostredie odráža to, o čom sa deti učia. Podnecuje učenie, je plné podnetov, ktoré odrážajú skutočný život a je tiež zdrojom informácií.
· Možnosť výberu predstavuje hľadanie efektívneho spôsobu osvojovania učiva, rešpektuje individuálne danosti dieťaťa, čím zvyšuje jeho školskú úspešnosť.
· Významnosť obsahu– vystupuje ako zmysluplné celostné vyučovanie prepojené s realitou, ktoré stavia na priamych zážitkoch z reálneho sveta – byť tam.
· Spolupráca – predstavuje účinný spôsob práce s poznatkami, pri ktorom sa žiaci učia navzájom, preberajú spoluzodpovednosť za svoje učenie, získavajú potrebné zručnosti pre život v skupine, demokratickej spoločnosti.
· Adekvátny čas – je rešpektovaním individuálneho pracovného tempa. Poskytnutie dostatočného času na dokončenie práce, dokonalé zvládnutie učiva. Vyučovanie prebieha zvyčajne v 90-minútových učebných blokoch bez prerušenia zvukom zvončeka.
· Dokonalé zvládnutie sa vzťahuje na prácu žiakov. Dokonalé zvládnutie učiva a jeho použitia v skutočnom živote si vyžaduje podanie osobného najlepšieho výkonu, pričom sa žiak porovnáva len sám so sebou.
· Okamžitá spätná väzba poskytuje vecnú, jasnú, priamu informáciu o momentálnom zvládnutí učiva. Slúži na to, aby si žiak vypracoval správny mentálny program, osvojil si preberané učivo tak, aby ho vedel použiť v realite života.
· Zámerný (cielený) pohyb rešpektuje poznatok, že človek sa učí celým telom. Zapojenie celého tela do učenia, nielen hlavy, zvyšuje jeho efektívnosť a ukladanie učiva do dlhodobej pamäti.
Mozgovo-kompatibilné vzdelávanie- pojem zavedený Leslie A. Hartom, autorom knihy Human brain and Human learning. Hart vo svojej knihe syntetizoval informácie a objavy z rôznych oblastí a vytvoril dobre pochopiteľný a ľahko aplikovateľný popis fungovania mozgu. Jeho definícia učenia ako dvojstupňového procesu vyhľadávania vzorov a vytvárania programov sa stala jedným z oporných bodov Vysoko efektívneho učenia/ITV. Body - brain kompatibilné vzdelávanie je rozvinutím konceptu mozgovo – kompatibilného vzdelávania. Uvedený koncept súvisí s najnovšími poznatkami psychológie a neuropsychológie. Vychádza zo skutočnosti, že učenie nie je spojené len s činnosťou mozgu, ale že človek sa učí celým telom. Zohľadňuje úlohu telesnej aktivity pri rozvoji poznávacích schopností (ide o vytvorenie podmienok na učenie „priateľské“ pre telo aj mozog).
Najlepší osobný výkon– jedno z celoživotných pravidiel modelu ITV, najlepší osobný výkon je definovaný 19-timi životnými zručnosťami: čestnosť, iniciatíva, flexibilita, vytrvalosť, organizácia, zmysel pre humor, snaha, zdravý rozum, riešenie problémov, zodpovednosť, trpezlivosť, priateľstvo, zvedavosť, spolupráca, starostlivosť, odvaha , hrdosť a akceptácia.
Nevysmievanie sa (úcta)– je jedno z piatich celoživotných pravidiel. Vysmievanie sa môže byť verbálne (zhadzujúce vyjadrenia) a neverbálne (zhadzujúce gestá, mimika, tón hlasu). Vysmievanie sa je spôsobom vyvyšovania sa nad ostatných. Ten, kto sa vysmieva, púta pozornosť na seba na úkor iných, ovláda správanie iných, ničí vzťahy vo svojom okolí, odvádza pozornosť od podstaty problémov. Pravidlo sleduje cieľ prejavovať rešpekt k rôznorodosti, prejavovať úctu vo vzájomných kontaktoch a vzťahoch.
Osobný plánrozvoja pedagóga predstavuje účinný nástroj na cielené vytváranie učiacej sa organizácie a sebarozvoj. Ide o projekty odborného a osobnostného rastu. Na základe vízie školy, postupnosti zavádzania efektívneho učenia, prípadne minimálneho programu učiteľa školy si pedagógovia v pláne formulujú svoje dlhodobé a krátkodobé ciele v oblasti zavádzania efektívneho učenia, profesionálneho, prípadne osobnostného sebarozvoja a plánujú kroky na ich dosiahnutie.
Obchádzkový deň– stanovený deň v týždni, kedy je možné v triede očakávať krátku (10 až 15 minútovú) návštevu manažmentu školy, kouča. Cieľom návštevy je pozorovanie diania v triede s ohľadom na tematické zameranie obchádzkového dňa, ktoré je dopredu zverejnené. Zameranie vždy súvisí s aktuálnymi cieľmi školy pri vytváraní prostredia pre efektívne učenie. Ide tiež o príležitosť nechávať pozitívne správy z pozorovania priamo v triedach alebo v učiteľských schránkach a tak podporovať sebaúctu pedagógov.
Participatívne riadenie– je vedenie, kde manažér, vedúci tímu, ponecháva rozhodovanie a kontrolu v oblasti bežnej práce v rukách pedagógov, pričom si ponecháva právo zvážiť a zmeniť rozhodnutie (formou odporúčania), ak by malo nežiaduce dopady. Spoluzúčastňuje sa na riešenií problémov - slúži ako zdroj informácií a nápadov, prispieva k riadeniu procesu, poskytuje spätnú väzbu na efektívnosť tímu i jednotlivcov a hodnotí výsledky i spôsob práce. Tento štýl sa používa hlavne vtedy, keď majú pedagógovia zručnosti a skúsenosti potrebné pre efektívne rozhodovanie a riadenie činností, pre splnenie cieľa školy, keď je možné veci riešiť rôznymi spôsobmi a potrebné informácie sú u tých, ktorí majú činnosť realizovať. Používa sa aj pri rozhodnutiach o strategických otázkach života školy.
Peer koučing– rovesnícke koučovanie, kolegiálne koučovanie. Ide o efektívny nástroj odborného a osobnostného rozvoja pedagógov. Podporuje získavanie, rozvoj nových pedagogických kompetencií, zmenu postojov a následne aj správania. Uskutočňuje sa v dvojiciach, trojiciach.
Písomné postupy– kľúčová štruktúra manažmentu triedy Vysoko efektívneho učenia/ ITV. Opisujú vyžadované sociálne a osobné formy správania v určitých situáciách. Mali by byť zavedené predovšetkým pre situácie, ktoré v triede nastávajú najčastejšie - príchod a odchod z triedy, používanie pomôcok, trávenie voľného času po splnení úloh, vyučovanie za prítomnosti zastupujúceho učiteľa, atď.
Postupy v triede– zaužívané efektívne kroky opakujúcich sa činností, obvykle napísané na plagáte a umiestnené v triede. Ich používanie zjednodušuje riadenie triedy a spoluvytvára neohrozené, podporujúce prostredie na učenie.
Portfólio – skompletizovanie písomných, výtvarných a ďalších prác, výstupov projektov a ďalších produktov učiaceho sa (písomné práce, výtvarné práce, laboratórne práce a. i.), najčastejšie najlepších prác, ktoré dokumentujú osobný a študijný vývoj žiaka. Majú poslúžiť na celkové hodnotenie jeho učebných (alebo pracovných) výkonov a aktivít za určitý časový úsek, pričom slúžia na porovnávanie osobnostného a odborného rastu žiaka so sebou samým (nie s ostatnými žiakmi) v jednotlivých obdobiach učebného procesu. Súbor rôznych produktov žiaka, ktoré dokumentujú prácu žiaka a jeho vývoj za určité obdobie. Niektorí pedagógovia zdôrazňujú využitie portfólia ako súčasť pri komplexnom hodnotení žiaka.
Poznatok(vedomosť) (knowledge) - prevažne kognitívna, individuálne svojbytná sústava predstáv a pojmov, teórií a komplexných poznatkových štruktúr, ktoré si žiak osvojil vďaka školskému vzdelávaniu, vlastnému učeniu a iným vplyvom. Je výsledkom žiakovho vnímania, poznávania, myslenia, zapamätania, praktického experimentovania a životných skúseností. Odráža spoločensko-historickú skúsenosť generácií, ako aj individuálnu skúsenosť jednotlivca. (Čáp, J.: Psychológie výchovy a vyučování. Praha, Univerzita Karlova, 1993).
Priamy výklad– výklad učiteľa nasledujúci za komunitou alebo aktivitou vtiahnutia, ktorého motiváciou, jadrom, je kľúčové učivo. Nemal by trvať dlhšie, ako je priemerný vek žiakov. Niekedy je nahradený objavnou činnosťou žiakov. Na priamy výklad nadväzuje práca na aplikačných úlohách.
Profesijná MVO v oblasti vzdelávania – odborný garant inovačného, alternatívnatívneho edukačného programu, mimovládna organizácia pôsobiaca v oblasti ďalšieho, kontinuálneho, vzdelávania pedagógov a pracovníkov s deťmi a mladými ľuďmi.(napr. Asociácia S. Kovalikovej, Asociácia priateľov Waldorfských škôl, Škola dokorán, Spoločnosť Montessori, Združenie Orava.).
Proces získavania odborných a osobnostných kompetencií– prebieha vo viacerých vzájomne prepojených fázach, dohromady tvoriacich jeden celok. Ide o nasledovné fázy: tvorba obsahu vzdelávania, tréningy a workshopy, implementácia - skúšanie naučeného v pedagogickej praxi, následná podpora. Fázy procesu sa vzájomne prelínajú v čase, na pozadí osobnej snahy a samoštúdia jednotlivcov. Zabezpečiť podmienky na uskutočňovanie všetkých fáz procesu získavania požadovaných kompetencií, pre všetkých pedagógov je veľkou výzvou pre manažment školy, zriaďovateľov škôl.
Prostredie školy– vzájomné vzťahy (medzi učiteľmi i žiakmi), spôsoby komunikácie, budova i vonkajšie priestory. Jednotlivé prvky prostredia – atmosféra, vzhľad tried, spoločných priestorov, usporiadanie predmetov, učebné zdroje, čistota, vôňa, osvetlenie, farby, zvuky, hudba, bezpečnosť, poriadok a krása vplývajú na city, postoje, sú oveľa dôležitejšie pre učenie, ako sa pôvodne predpokladalo.
Praktický čin– je jednou z metód hodnotenia rozvoja životných zručností. Deti, mladí ľudia samostatne uskutočňujú vybranú zmysluplnú aktivitu užitočnú pre život, pričom cielene využívajú a rozvíjajú svoje životné zručnosti a dokumentujú tak úroveň ich zvládnutia v reálnom svete. (Piovarčiová, Bagalová 2006).
Praktický činje zvyčajne súčasťou dlhodobého programu rozvoja životných zručností, ktorý trvá najčastejšie celý školský rok. Dôležitou súčasťou praktického činu je reflexia po aktivite, pohľad späť na to, čo sme urobili, čo sme sa naučili, pozorovali, cítili, aké životné zručnosti sme pri tom použili, nepoužili. V praktickom čine ide o cielené rozvíjanie hlavne občianskych kompetencií, zodpovednosti, iniciatívy, ale aj ďalších vybraných životných zručností.
Regionálne vzdelávacie centrum– inštitúcia pre kontinuálne vzdelávanie pedagógov a pracovníkov s deťmi a mladými ľuďmi v regióne. Najčastejšie vzniká na základe dlhodobej spolupráce školy a profesijnej MVO s cieľom výmeny skúseností pedagógov pri uplatňovaní komplexného inovačného programu v škole. Takéto centrá vznikajú po roku 1989 v školách, ktoré sa na cestu zmeny vydali skôr, ako ju otvoril nový školský zákon (2008) zavedením dvojúrovňového kurikula. Zdieľanie skúseností týchto škôl, ich metodická činnosť (napr. otvorené vyučovanie či regionálne konferencie) sú efektívnymi nástrojmi ďalšieho neformálneho a informálneho učenia sa vzdelávateľov v regióne. Na takto fungujúcich školách sa v spolupráci s profesijnými MVO uskutočňujú tréningy, workshopy, poradenstvo v triedach aj pre manažment škôl. Činnosť centra je orientovaná nielen na kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ale aj rodičov a ďalších pracovníkov s deťmi a mladými ľuďmi v komunite a na poskytovanie pedagogického poradenstva.
Sebahodnotiace aktivity– verbálne aj neverbálne spôsoby sebahodnotenia (dotazníky, hodnotiace gestá, denníky, pohybové škály na sebahodnotenie, otázky na sebareflexiu, plány osobného rozvoja...) predstavujú rôzne náročné spôsoby sebahodnotenia. Od jednoduchých gest až po projekty osobného rozvoja.
Sociálnopolitické projekty– sú prostriedkom prepojenia školy so spoločnosťou, nástrojom zmysluplného učenia. Umožňujú žiakom aplikovať naučené poznatky pri riešení skutočných problémov, poskytujú im možnosť praktizovať skutočné občianstvo v oblastiach, na ktorých im záleží. Ako už samotný názov implikuje, projekty môžu byť sociálneho aj politického charakteru (pomoc v domove dôchodcov, úprava verejného parku, boj za ochranu zvierat, rozhovory s poslancami s cieľom dosiahnuť nejaké konkrétne pozitívne zmeny v okolí školy - semafor, protihlukovú stenu, bezbariérový prístup do školy). Vo všetkých prípadoch však také projekty súvisia s tým, čo sa deti práve učia, sú prirodzeným rozšírením školského vyučovania. Časovo vychádza jeden projekt ku každej mesačnej téme. Projekty môžu byť celotriedne, skupinové alebo individuálne. Predstavujú tiež integrálnu, kľúčovú súčasť programu Vysoko efektívneho učenia/ITV.
Spätná väzba– základný komunikačný nástroj na podporu učenia a rozvoj osobnosti. Nástroj učenia sa jednotlivcov, skupín, organizácie. Spätná väzba podporuje sebareflexiu všetkých procesov učenia, riadenia, komunikácie, spolužitia. Spätná väzba je jednou z mozgovosúhlasných zložiek vysoko efektívneho učenia. Poskytovanie vecnej spätnej väzby je jednou zo sociálnych a komunikačných kompetencii s konkrétnymi indikátormi – prejavmi.
Spoločenstvo v triede, v škole– spoločenstvo žiakov a učiteľov, ktoré funguje na princípe partnerských vzťahov, rešpektovania dohodnutých pravidiel života triedy, školy. Je to taká kvalita medziľudských vzťahov v skupine osôb, ktorá napomáha dosiahnuť najlepší osobný výkon. Podľa J. Gibss z procesuálneho hľadiska obsahuje tri stupne – vtiahnutie, vplyv a spolupatričnosť (Gibbs,J., 1987). Poskytuje žiakom každodennú skúsenosť fungovania demokratických vzťahov a občianstva, príležitosť na rozvinutie svojich individuálnych daností a interpersonálnych (sociálnych) zručností.
Školský vzdelávací program(ŠkVP) je konkretizáciou cieľov vzdelávania, vymedzuje dĺžku, formy, obsah a časový plán vzdelávania. Zároveň stanovuje podmienky prijímania žiakov, priebehu a ukončovania vzdelávania, ako aj popis materiálnych, personálnych a ekonomických podmienok i podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia. Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy alebo školského zariadenia.
Štátny vzdelávací program (ŠVP)je najvyšší kurikulárny dokument, ktorý definuje hlavné princípy a ciele kurikulárnej politiky štátu, podstatné humanistické a demokratické hodnoty, na ktorých je výchova a vzdelávanie založené, všeobecné ciele a požiadavky, ktoré sa vzťahujú na obsah edukácie a kľúčové kompetencie ako hlavné nástroje na dosiahnutie cieľov. Je východiskom na vytvorenie školských vzdelávacích programov - kurikulárnych dokumentov špecifických pre obsah edukácie v jednotlivých školách, ktoré pripravujú s ohľadom na lokálne podmienky. Je vytvorený pre predškolské, základné, stredné všeobecné a stredné odborné vzdelávanie. Sú tam vymedzené všeobecne záväzné požiadavky pre jednotlivé stupne a odbory vzdelávania, im prislúchajúce ciele, zodpovedajúce vzdelávacie obsahy, rámce pre návrh učebných plánov, pravidlá pre tvorbu školských vzdelávacích programov a podmienky na ich realizáciu.
Transfer učenia – prenos učenia. Pri učení vstupuje do hry tiež minulá skúsenosť. Pokiaľ uľahčuje zapamätanie si nového, hovoríme o pozitívnom prenose (transfere). Pozitívny účinok vzniká vtedy, keď sa novo nacvičovaný materiál alebo činnosť podobá predchádzajúcemu. Môže sa stať, že minulá skúsenosť komplikuje zapamätanie si nového, v takom prípade hovoríme o negatívnom transfere, o interferencii (Průcha a kol., Pedagogický slovník, 1995).
Transmisívne vyučovanie – transmisívny model výučby podľa Šveca (2004) spočíva v prenose poznatkov a iných informácií z určitého („aktívneho“) vyučovacieho zdroja, od učiteľa, do („pasívneho“) učiaceho sa systému, k žiakom; nezdôrazňuje napr. činorodú aktivitu, myšlienkovú selektivitu, ideačnú produktivitu a tvorivosť subjektu učenia sa.
Typy osobnosti (temperamentu) – z mnohých typológií osobnosti využívame typológiu Keirsey a Bates, ktorú opísali v knihe Please Understand Me: Character and Temperament Types. Kniha poskytuje rýchly a „samoobslužný" test s vysvetlením každého zo 16-tich typov. Dimenzie osobnosti sú tieto: podľa orientácie na ľudí a svet introvertný a extrovertný typ; podľa spôsobu prijímania informácií zmyslový a intuitívny typ; podľa spôsobu robenia rozhodnutí mysliaci a cítiaci typ; podľa postoja k dianiu v živote typ posudzovateľ a typ pozorovateľ. Typológia poskytuje hodnotné informácie pre učiteľov, ktorí sa dozvedia viac o sebe a o ostatných; pomáha vysvetliť, čo nás v súvislosti s ostatnými vyvádza z miery a pomáha každému zlepšiť komunikáciu s ostatnými.
Učebné osnovy – základné pedagogické dokumenty, ktoré sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov pre jednotlivé stupne vzdelávania. Pre učebný predmet stanovujú ciele, vymedzujú obsah, rozsah i postupnosť učiva a jeho zaradenie do jednotlivých ročníkov. Naznačujú tiež základné metódy, organizačné formy a postupy vo výchovno-vzdelávacom procese.
Učebné plánysú základné pedagogické dokumenty, ktoré sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov. Obsahujú zoznam vyučovacích predmetov s vymedzením ich týždennej časovej dotácie v príslušnom ročníku štúdia v jednotlivých druhoch a typoch škôl, ktoré sú pre ne záväzné. Učebné plány môžu mať vymedzenú časovú dotáciu aj pre skupinu učebných predmetov, pričom v školskom vzdelávacom programe učebný plán má obsahovať vymedzenie týždennej časovej dotácie pre jednotlivé učebné predmety.
UTE (užitočnosť, tvorivosť, emotívnosť) aplikačných úloh– pri tvorbe aplikačných úloh je dôležité, aby ich zadávanie bolo jasné, špecifické, a spĺňalo kritériá užitočnosti (úlohy musia byť zmysluplné, prepojené so skutočným životom), tvorivosti (majú rozvíjať divergentné myslenie) a emotívnosti (vyvolávajú emócie, ktoré sú bránou k učeniu).
Viacnásobná inteligencia – jedna zo šiestich oblastí výsledkov výskumu mozgu, na ktorej je založený model vysoko efektívneho učenia/ ITV. Osem typov inteligencie, ktoré identifikoval Howard Gardner, sú tieto: logicko-matematická, lingvistická, priestorová, sluchová, pohybová, prírodná, intrapersonálna a interpersonálna.
Vzorová schéma– reálna entita (predmet, dej, postup, situácia, vzťah alebo systém), ktorú mozog, orgán vyhľadávajúci vzory a schémy, dokáže rozoznať podľa záchytných bodov, poznávacích kľúčov, ktoré sú stále a vzájomne súdržné. (Leslie Hart, Ľudský mozog a učenie)
Vyučovacie bloky– vyučovacia jednotka v triede ITV, ktorá trvá 90 až 100 minút. Obsahuje striedanie činností, čo zaručuje psychohygienu žiakov. Vyučovací deň tvoria najčastejšie dva doobedňajšie a jeden popoludňajší blok.
Výchova k občianstvu– cieľ Vysoko efektívneho učenia/ ITV; výchova slobodných a zodpovedných dospelých, ktorí sú pripravení (vedomosťami, zručnosťami, ochotou) pre život v demokratickej spoločnosti, ktorí majú zmysel pre povinnosť a zaangažovanosť v prospech komunity, nielen vo svoj vlastný prospech. Výchova k občianstvu by mala byť jadrom výchovy a vzdelávania.
Zážitok "byť tam" – termín, ktorý sa vo Vysoko efektívnom učení/ ITV používa na označenie takej učebnej situácie, ktorá aktivizuje všetkých 19 zmyslov. Zvyčajne ide o miesta mimo školskej triedy, ktoré môžu poskytnúť takýto zážitok a stávajú sa základom pre tvorbu a integráciu kurikula. Pri bežne nedosiahnuteľných miestach, o ktorých sa deti učia, je zážitok možné dosiahnuť inscenáciou, napodobnením podmienok v triede (napr. premena triedy na maketu vesmíru, ľudské srdce s cievnou sústavou).
Životné zručnosti – zručnosti, ktoré pomáhajú človeku efektívne zvládať bežné aj záťažové životné situácie a prispievajú k skvalitneniu jeho života. Umožňujú mu vytvárať kvalitné medziľudské vzťahy a podávať osobný najlepší výkon.
Životné zručnostirozdeľujeme do troch skupín podľa sociálnych úrovní, ktoré zasahujú:
1. intrapersonálna (osobná) úroveň – intrapersonálne životné zručnosti súvisiace so vzťahovaním sa na seba – napríklad vyjadrovanie a zvládanie emócií, sebareflexia, motivácia, sebapoznanie, tvorivosť, pozitívne sebahodnotenie, kognitívne spôsobilosti, rozhodovanie...
2. interpersonálna (sociálna, medziľudská) úroveň – interpersonálne životné zručnosti súvisiace so vzťahovaním sa na jednotlivé osoby a komunikáciou s nimi – ako napríklad otvorená komunikácia emócií, aktívne počúvanie, riešenie konfliktov, práca v tíme, zvládanie rovesníckeho tlaku, spolupráca. Medzi interpersonálne životné zručnosti patria aj občianske životné zručnosti:
3. spoločenská, občianska úroveň – občianske životné zručnosti – zručnosti a vedomosti potrebné k plnohodnotnému životu v občianskej spoločnosti, najbližšej komunite, komunikáciu s inštitúciami a vzťah k ostatnému okoliu, v ktorom človek žije (napr. ekologická vnímavosť a konanie, jednanie a vybavovanie potrebných náležitostí so zástupcami úradov, dobrovoľnícka činnosť, participácia na riadení a fungovaní obce, mesta a štátu).
Zručnosť– spôsobilosť človeka vykonávať určitú činnosť. Je podmienená do istej miery vrodenými predpokladmi, ale dosahuje sa aj učením a výcvikom. Napr. čítanie, riešenie úloh určitého typu (intelektové zručnosti), plávanie, obsluha technického zariadenia (senzomotorické zručnosti). Líši sa od schopností, ktoré vyjadrujú skôr možnosti, potenciality človeka. Tie sa môžu, ale nemusia uplatniť v závislosti od prostredia, v ktorom človek žije a učí sa (Průcha, Walterová, Mareš: Pedagogický slovník).
Interpersonálne zručnosti dôležité pre efektívnu spoluprácu, zručnosti "podpory" – tieto schopnosti sú tak isto dôležité pre úspech transformácie školy, efektívnu spoluprácu na tomto procese ako vodcovské a manažérske spôsobilosti. Sú kombináciou facilitácie, koučovania a emocionálneho podporovania.
Použité skratky:
ASK - Asociácia S. Kovalikovej - Vzdelávanie pre 21.storočie na Slovensku
CŽV - celoživotné, kontinuálne, vzdelávanie
VEU/ITV - Vysoko efektívne učenie/Integrované tematické vyučovanie
KK - kľúčové kompetencie
MŠ SR - Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
MPC - metodicko pedagogické centrá
MVO - mimovládna(e) orgranizácia(e)
NDS - Nadácia pre deti Slovenska
OSK - osobné a sociálne kompetencie
OZ - občianske združenie
PR - public relation, vzťahy s verejnosťou
PHSR - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja
RVP- rámcový vzdelávací program
ŠkVP - školský vzdelávací program
ŠVP - štátny vzdelávací program
VZN - všeobecné záväzné nariadenie
ŽZ - životné zručnosti
Použité zdroje:
KOVALIKOVÁ, S., OLSENOVÁ, K. 1996. Integrované tematické vyučovanie–Model. Bratislava: Faber. ISBN 80-967492-6-9
KOVALIKOVÁ, S., OLSENOVÁ, K. 1997. Postupnosť zavádzania ITV v škole. Asociácia S. Kovalikovej, Bratislava.
KOVALIKOVÁ, S., OLSENOVÁ, K. 1995. Postupnosť zavádzania ITV v triede. Asociácia S. Kovalikovej, Bratislava.
PIOVARČIOVÁ , T. a kol. Škola ako otvorená učiaca sa organizácia, NDS, 2008.